13 čriepkov z histórie evanjelickej cirkvi

26.12.2013 12:00

Pripravili sme pre Vás cyklus faktov z histórie evanjelickej cirkvi a.v.
v Dovalove. Nové pokračovanie nájdete od 3.10.2013 každý týždeň až do konca roku na tomto mieste.

vdp. Daniel Hanko, miestny farár

História evanjelikov v Dovalove siaha do reformácie.  Dovalovo malo už v r. 1332 rímskokatolíckeho kňaza. Uvedený fakt nám naznačuje, že Dovalovo muselo byť už vtedy osadou schopnou si tohto kňaza udržať.

    Dovalovo ako obec patrila pod panstvo hrádockého hradu, ktorý bol postavený v prvých desaťročiach 14. storočia.  V rokoch 1554 – 1600 patril hrad Belssovcom, ktorí boli evanjelikmi a horlivo napomáhali reformácii v stolici trenčianskej, nitrianskej ako i na Liptove. Kto na Liptov prvý priniesol reformáciu sa presne nedá zistiť. Ale už v r. 1522 študovali študenti vo Witenbergu, ak nie priamo z Liptova, tak z jeho okolia. O širšie rozmáhanie evanjelického učenia sa zaslúžil pospolitý ľud a evanjelický zemepáni, ktorí uplatňovali zásadu: „Kto má vládu, toho je i náboženstvo. Čo verí pán, musí veriť aj poddaný.“

    V r. 1560 konal archidiakon Michal Szegedinus kanonickú vizitáciu v rámci ktorej navštívil aj Dovalovo. Tu našiel katolíckeho kňaza Gašpara Bachratého presiaknutého luteranizmom. Bachratý sa stretával aj so svätopeterským kňazom Leonardin a radili sa o spoločnej náuke. Z týchto skutočností vyplýva, že Dovalovo malo už vtedy svoj kostol. Pravdepodobne stál na mieste, kde je dnes katolícky kostol, ale bol drevený.

    K rýchlemu rozkvetu evanjelických zborov na Liptove dopomohli mnohé zemianske rodiny. Z cisárov žičili rozkvetu evanjelickej cirkvi hlavne cisár Maximilián a cisár Rudolf.
     Popri uvedených evanjelických zemanoch mala na rozkvet evanjelického vyznania na hrádocku  vplyv pani Hrádku Magdaléna rod. Zayová. Rodina Zayovských patrila medzi tých  málo rodín uhorskej evanjelickej šľachty, ktorá ostala verná augsburskému vyznaniu, napriek tuhej protireformácii.

    Dovalovskí evanjelici videli práve  vo svojej pani Magdaléne rod. Zayovej priaznivú osobu reformácie, preto sa u nej dožadovali pomoci na výstavbu murovaného kostola. Hradná pani im v tomto vyhovela a na svoj náklad dala postaviť v r. 1610 riadny murovaný kostol – dnešný katolícky kostol sv. Martina. Od r. 1611 bolo Dovalovo matkocirkvou so svojou fíliou Kokavou. Veriaci sa stretávali na Službách Božích každú nedeľu v chráme, ktorý dala postaviť Magdaléna rod. Zayová.

Kňazi pôsobiaci v evanjelickom zbore v období 1611 – 1673
1611 Gregorius Paludinus Neosoliensis
1611 – 1620 Pavol Hladký Porubský
1622 – 1645 Ján Chalupka Lipchensis
1646 – (niekoľko mesiacov) Ján Dureus
1647 – 1667 Jakub Clibanides
1667 – 1673 Ján Dianiška
1704 – 1709 Ján Textoris

    10. októbra 1673 bol cisárskym mandátom, zabránené farárom vykonávanie akejkoľvek kňazskej služby, vypuklo prvé veľké prenasledovanie evanjelikov na Liptove.

    Obdobie okolo r. 1704 bolo dobou vojenských úspechov Františka Rákóczyho. V tejto dobe evanjelici dosiahli isté uľahčenie. Nie však na dlho, lebo v r. 1708 František Rákóczy II. so svojim vojskom, ktoré bojovalo proti Habsburgovcom za práva evanjelikov, utrpelo porážku pri Trenčíne. V r. 1711 povstalci zložili zbrane. František Rákóczy II. utiekol údajne až do Turecka a pre evanjelikov nastali smutné časy. Doba Rákóczyovskej porážky bola začiatkom veľkého utrpenia aj pre evanjelikov na Liptove. Chrámy, ktoré boli za povstania evanjelikom prinavrátené sa opäť vracali do katolíckych rúk. Aj kedysi silné liptovské, evanjelické zbory sa náhle rekatolizovali.

    Po r. 1709 prestalo Dovalovo existovať ako matkocirkev. Dovalovským evanjelikom bol odobratý chrám, ktorý sa už do evanjelických rúk nevrátil. Potom sa evanjelici stretávali ku pobožnostiam v domácnostiach.
     Podľa uznesenia na šopronskom sneme v r. 1681 kde boli vydané zákonné články – artikuly; Dovalovo bolo pričlenené k artikulárnemu chrámu v Hybiach. Na Liptove boli dva artikulárne chrámy a to pre Horný Liptov v Hybiach a pre Dolný Liptov v Paludzi.

    Evanjelici v Dovalove ožili až po vydaní Tolerančného patentu /5.10.1781/ podľa ktorého, kde sa nachádza 100 rodín – domov, alebo 500 duší evanjelickú vieru vyznávajúcich, môžu ak  sú v stave udržať si cirkev zo svojich síl, vystaviť si chrám, faru, školu, povolať si kňaza i učiteľa.

    Následkom vydania patentu sa v r. 1783 začali obce Svätý Peter, Vavrišovo, Jamník, Jakubovany a komorská obec Dovalovo radiť o potrebe cirkvi a o tom, kde by mohli spoločný chrám postaviť. Dohodli sa, že spoločný chrám a iné cirkevné stavby  vybudujú vo Sv. Petre, ktorý bude matkocirkvou. Posvätenie chrámu sa konalo 15.10.1784. Dovalovo bolo fíliou do r. 1939. K rozvíjaniu duchovného života  boli potrebné aj budovy. Dovalovskí evanjelici si postavili vlastný chrám a školu. Evanjelická jednotriedna škola bola drevená, vybudovaná už v r. 1795. V r. 1887 mali evanjelici už dvojtriednu školu i s miestnosťami pre učiteľa, ktorá bola postavená na kopci pri kostole. Dovalovo ako prvá fília postavila aj svoj chrám v rokoch 1851 – 1857 z kameňa a tehly v klasicistickom štýle. Bol posvätený v r. 1857. Do roku 1940 bol niekoľkokrát opravovaný a renovovaný následkom rôznych katastrôf. Napr. v r. 1911 kostol a celý vŕšok vyhorel. Bol však znovu opravený a daný evanjelikom do užívania. V r. 1915 opäť zhorela strecha kostola. Evanjelici prežívali rušné chvíle aj v r. 1916, keď bol z evanjelického kostola odobratý veľký zvon a na príkaz Rakúsko-Uhorskej vlády bol použitý na vojenské účely. Po skončení vojny sa konali rôzne zbierky a v r. 1924 si evanjelici zakúpili nový zvon uliaty v r. 1872 v Budapešti.

    Keďže Dovalovo malo najviac duší /okolo 906/ malo aj najväčšie povinnosti a splátky do celocirkvi. Napriek tomu, že dovalovská fília mala v celocirkvi živé a požehnané cirkevno–rodinné a duchovné zväzky, chcela sa osamostatniť. Príležitosť prišla v r. 1939, keď nastali veľké dejinné zmeny, ktoré vytvorili aj v cirkvi iné podmienky pre utváranie nových zborov. Prvé snahy o osamostatnenie filiálky Dovalovo sa začali na výročitom konvente 2 februára 1939. 3. november 1940  sa stal dátumom existencie samostatného cirkevného zboru.
Prv než Dovalovo bolo prehlásené za samostatný cirkevný zbor, bol tu poslaný deň pred štedrým večerom r. 1939  kaplán Milan Dudáš. 

Kňazi pôsobiaci v Dovalove od r. 1940
1940 – 1958 Jozef Mišina
1958 – 1979 Štefan Mosný
1979-1980 a 1990 zbor administrovaný br. farárom Jánom Čatlošom farárom z Liptovskej Kokavy
1980 – 1990 Boris Mišina
1990 – 2004 Vladimír Ferenčík
2004 – 2009 Peter Mihoč
2009 – Daniel Hanko

Pokračujte na Trase pamätihodností Dovalova

Viac o histórii Dovalova pojednáva kniha

Z minulosti Dovalova 1396 ― 1945

Zo života obce

11.09.2017 07:00
Dňa 11. septembra 2017 v čase od 7:00 do 10:00 sa v evanjelickom zborovom dome v Dovalove uskutoční...
07.09.2017 19:00
Po niekoľkých rokoch náročného nakrúcania sme sa 7. septembra dočkali celoslovenskej...
24.06.2017 00:00
Občania m. č. Dovalovo zažili pravú atmosféru svätojánskej noci pri tradičnej vatre na Lazíku. Táto...
16.06.2017 12:00
Autor: Klementína Štepitová Takto spomínajú starší Dovalovci na mesiace jún a júl Voľakedy boli...
02.06.2017 12:00
Máje sa v Dovalove stavajú „na Ducha“, v roku 2017 dňa 2. júna. Pred vyše desiatimi rokmi...
1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Výzva čitateľom

S Vašou podporou môže
tento portál vyzerať ešte lepšie. Viac

Kontaktujte nás

Kontakt

Informačný portál Dovalova Dovalovo 251, 033 01 Liptovský Hrádok, Slovensko